Môj príbeh o spracovaní žiaľu zo straty a o príprave na radostné tehotenstvo. (Tento článok bol uverejnený v časopise Balans.)
Zložil telefón a so stiahnutým hrdlom mi povedal: “Môj otec má rakovinu a mama chce aby som sa vrátil späť do Ameriky.” “Čože? To je hrozné!” Chvíľu bolo hrobové ticho. Potom som sa manžela spýtala. “Čo budeme robiť? Chceš sa vrátiť?” Čo mi iné ostáva, odpovedal…
Uvažovali sme síce, že by sme sa niekedy presťahovali do USA, ale teraz sa nám to vôbec nehodilo. Práve sme si dokončili byt v Bratislave, kariérne som napredovala v bankovníctve a manžel si po rokoch konečne rozbehol svoje podnikanie. Ale na druhej strane, nemôže predsa zmeškať posledné mesiace života svojho otca. A tak sme sa presťahovali k jeho rodičom do Wisconsinu.
Začínali sme zas od nuly. Bývali sme v malej dedinke, kde pre mňa nebola žiadna robota. Chýbala mi rodina a priatelia a moja kariéra visela na klinci. Mala som už 27 rokov a tak mi prirodzene napadlo, že by sme mohli začať plánovať rodinu. Manžel sa však vyhováral a odkladal túto záležitosť na neskôr. Otcovi sa medzitým našťastie polepšilo. Nechápala som prečo sa manžel príchodu dieťaťa tak strašne bráni. Nenapadlo mi vtedy, že môže mať panický strach kvôli nespracovaným krivdám z detstva. Bol nechcené dieťa, putoval po pestúnoch kým ho adoptovali. Dnes, keď mám za sebou štúdium NLP a pracujem ako koučka a regresná terapeutka, už viem, že také niečo je zásah do osobnosti človeka, ale vtedy som to netušila.
Konečne sme sa začali pokúšať o bábo
Po roku som ho nejako ukecala a konečne sme sa začali pokúšať o bábo. Dodnes si pamätám ten zmätok v duši, keď som v ruke držala môj tehotenský test. Dve čiarky, som tehotná! Radosť a vzrušenie vyhŕkli z môjho srdca. Ale ako mu to poviem? Bojím sa, že sa bude hnevať. Nechcem byť pritom, keď sa to dozvie. A tak som zbabelo položila test na nočný stolík, aby si “našiel správu”. Nebola som ďaleko od pravdy. Trpiteľsky znášal moje tehotenstvo. Mala som pocit, že pod srdcom nosím len moje dieťa, nie naše dieťa. Bola to smutná radosť, nie taká, po akej som túžila.
V treťom mesiaci som zrazu dostala hrozne kŕče. Bála som sa čo sa deje, dúfala som, že je bábätko v poriadku. Ale kŕče neprestávali. Moje obavy sa stupňovali každým dňom. Po týždni som začala veľmi krvácať. Bolo to iné ako normálna menštruácia, boli tam všelijaké hrudky. A potom vyšlo von niečo veľké. S obavou som sa obzrela do záchodovej misy. Bola to placenta! Spustila som strašný plač. Prišla som o bábätko, je preč, zomrelo! Nevedela som sa utíšiť. Vôbec som nepočítala s takou alternatívou. Nikto mi predtým nepovedal, že takto končí 30% tehotenstiev. O potratoch sa nehovorí. Človek počuje len pekné príbehy, keď ide všetko podľa plánu. A tak som mala pocit, že som jediná, ktorej sa stalo také nešťastie.
Manželovi som so stiahnutým hrdlom povedala, čo sa stalo. Tak veľmi som potrebovala, aby ma objal a uistil, že to spolu zvládneme. Bol zaskočený. Nevedel, čo povedať. Znovu sa mu vynorili jeho strachy a možno aj trochu úľavy. Potreboval si urovnať myslienky a to znamenalo stráviť večer pri pive v bare. Prosila som ho, neodchádzaj, teraz ťa veľmi potrebujem. Ale on zabuchol dvere a odišiel. Preplakala som celý večer. Cítila som sa veľmi sama a bez podpory. Znásobil sa tak môj pocit smútku a bezmocnosti. Prešli mesiace. Ked som niekedy otvorila tému rodiny, tak sa rozčúlil a ja som sa zase schúlila do klbka nešťastia. Strach že nikdy nebudem mať deti narastal. Pri pohľade na cudzie bábätká som mala raz dva slzy na krajíčku.
Presťahovali sme sa do veľkomesta
Materstvo bola jedna téma, ktorú som riešila ale zároveň som sa snažila aj profesne uplatniť. Po dvoch rokoch snaženia sa mi konečne podarilo nájsť kvalifikovanú prácu v nadnárodnej spoločnosti. Presťahovali sme sa do veľkomesta. Manžel bol na mňa hrdý a podporoval ma v kariére. Užívali sme si toto pekné obdobie. Netrvalo však dlho. Naše predstavy o živote a rodine boli natoľko rozdielne, že sme nevedeli nájsť kompromis. To hrozné slovo “rozvod” sa začalo skloňovať ako jediné riešenie našej situácie.
Myslela som si, že mne sa to nikdy nemôže stať. Však sme sa brali v kostole a v plnej úprimnosti (a naivite) si sľúbili večnú lásku.
A zrazu sme tu vo výťahu súdnej budovy v deň nášho rozvodu. Stretli sme sa tam náhodou. Nevideli sme sa už šesť mesiacov. Premeriaval si ma očami. Zrazu sa ku mne naklonil a nečakane mi dal pusu na líce. V očiach mal vlhko. Bez slov sme sa na seba dívali. V tom sa otvorili výťahové dvere. Bol čas dokonať, na čo sme tam prišli. Dvoj minútová formálna reč sudcu a odklepnutie kladivkom ukončilo desať rokov spoločného života.
Nový život v Belgicku
Čas plynul. Neskôr som mala ďalší vzťah. Často sme sa rozprávali o rodine a o cestovaní. Ako z neba prišla vzrušujúca príležitosť na kariérny postup v Belgicku. Tešili sme sa, že budeme spolu objavovať Európu. Nastúpila som do novej práce.
Vyzeralo to, že ma chce čoskoro požiadať o ruku. O to väčšie bolo moje sklamanie, keď sa so mnou rozišiel cez smsku. Vôbec som nečakala taký strohý koniec po troch rokoch vzťahu. Nechápala som, prečo muži robia veľa pre iné ženy, ale nie pre mňa. Čo robím zle? Však som mu bola oporou, robila som, čo mu na očiach videla, rozumeli sme si, tak v čom je problém?
A tak som sa ocitla sama v cudzej krajine. Môj sen mať rodinu bol úplne v nedohľadne. V noci som sa strhla zo sna. Kde som to? Chvíľu som sa pozerala na mesiac a potom som si uvedomila, že som v Belgicku. Nebol tam nikto, kto by ma objal. Tak som si aspoň k sebe pritisla vankúš. Vyhŕkli mi slzy. Tíško kvapkali na vankúš a vpíjali sa do obliečky. Prečo som na všetko vždy sama?
Po preplakanom víkende som sa musela vzchopiť a ísť do prace. Povedala som si, že tento rozchod ma nemôže položiť. Donútila som sa chodiť na spoločenské akcie aj keď sa mi vôbec nechcelo. Čítala som práve knihu, kde medzi rečou spomenuli NLP (neuro lingvistické programovanie). Na ďalší týždeň som stretla ženu, ktorá bola trénerka NLP. Aká náhoda! Táto metóda ma tak zaujala, že som sa chcela naučiť viac. Odporučila mi NLP Univerzitu v Kalifornii, kde sama študovala u spoluzakladateľa tejto metódy. Chvíľu som váhala, lebo štúdium bolo veľmi drahé. Ale nakoniec som si povedala že do seba zainvestujem.
AHA momenty
Vďaka NLP sa mi zmenil život. Rozšírilo sa moje vedomie a veci ktoré som predtým nechápala, mi boli zrazu jasné. Došlo mi, že kvôli mojim mentálnym blokom z detstva mám nízke sebavedomie a uspokojovaním druhých sa pokúšam získať lásku. Správam sa ako “dobré dievča”. Čím viac sa snažím, tým menej si ma chlapi vážia.
Myšlienky a AHA momenty sa na mňa sypali tak, že keď som si ich začala zapisovať, mala som čoskoro dosť materiálu na celú knihu.
Začala som nové životné obdobie venované osobnému rozvoju. Rozpletanie podvedomých nánosov, uvoľňovanie zakliesnených emócií a trénovanie nových schopností. Časom sa stalo niečo zaujímavé. Začala som žiariť pozitívnou energiou, usmievala som sa aj bez príčiny. Zrazu malo o mňa záujem množstvo náhodných chlapov. Ale ani jeden nebol ten pravý. Čoskoro som sa však rozhodla, že si idem nájsť nového manžela a že budem mať rodinu. Zaumienila som si, že tentokrát si ja budem vyberať, nebudem čakať, kto si mňa vyberie.
Zaregistrovala som sa v online zoznamke. Bola som sebavedomá, akčná a hľadela som si svoj cieľ. Stretávala som rôznych mužov, niekedy aj troch za týždeň. Bola to zábava, užívala som si toto obdobie.
Ale trvalo len krátko, lebo čoskoro som sa zoznámila s usmievavým Belgičanom, ktorý naplnil aj moje najtajnejšie túžby. Dnes je to už môj manžel.
Keď som si uvedomila ako ľahko idú veci keď je človek na vzťah pripravený, chcela som sa s týmto podeliť aj s inými ženami. Spísala som moje skúsenosti a mentálne posuny do knihy. Popri tom som začala organizovať NLP workshopy a neskôr sa pridal aj súkromný NLP koučing.
S manželom sme už boli tri roky spolu a tak konečne prišiel čas plánovať dieťatko. Mala som 37 rokov. Uplynulo už desať rokov odkedy som túžila založiť si rodinu! Keď sme sa dohodli, že o pár mesiacov sa začneme pokúšať o dieťa, veľmi som sa bála, či dokážem otehotnieť, vynosiť a porodiť zdravé dieťa. Na vine bola dlhoročná nespracovaná trauma. Zhmotňovali sa mi všetky žiale a strachy. Keďže som z NLP vedela, že psychický stav má veľký vplyv na výsledok, rozhodla som sa stráviť týždeň prípravou na tehotenstvo. Bola som u mamy na chate na Záhorí, pili sme len zeleninové šťavy, chodili na prechádzky a robila som si prípravné mentálne cvičenia.
Začala som od tých lahších.
- Spracovala som si vnútorný konflikt medzi začínajúcim podnikaním a prípadným dieťaťom, ktoré môj sen mať vlastné podnikanie posunie prinajmenšom o nejaký čas nabok. Vyšlo mi z toho, že obe predstavujú kreatívne prejavenie sa a že sú to akoby moje dve deti, ktoré môžu vedľa seba vyrastať.
- Ďalej som si spracovala dlhoročné pochybnosti na vieru v to, že som schopná vynosiť a porodiť dieťa, že som už iná osoba, nie tá, ktorá o dieťa kedysi prišla. Tento krát bude dieťatko u nás vítané. Vybrala som preň milujúceho otca a teda môže k nám spokojne prísť. Súčasťou bolo tiež presvedčenie, že si zaslúžim, aby sa to podarilo, som osoba hodná lásky a mám toľko lásky, že sa s ňou rada podelím.
Potom prišli tie ťažšie cvičenia.
- Pracovala som na transformácii žiaľu zo straty a strachu, že je aj taká alternatíva, že deti nebudem mať. Toto cvičenie ma posunulo priamo do centra toho, čo som celé roky pred sebou odtláčala.
- Bola to nutnosť rozlúčiť sa, respektíve porozprávať sa s mojím nenarodeným bábätkom. Totiž to nenarodené bábo bolo niekde vytesnené v priestore, do ktorého som sa nechcela vracať. Fakt že som ho nikdy nestretla, mi tiež spôsoboval blok v tom, ako sa s ním teda mám rozlúčiť. Ale zároveň tým, že to nebolo spracované, stále mi to spôsobovalo veľký žiaľ.
A tak prišiel ten čas, keď sme s mamou večer zapálili na studni sviečku a nahlas som povedala môjmu bábätku všetko, čo som mala na srdci. Vždy som sa naňho dívala ako na nejaké malé umreté chúďatko, ale vtedy som ho prvý krát stretla ako živého trojmetrového ducha. Dokonca som sa ho trochu zľakla, nečakala som, že sa takto stretneme. Vypočul si ma a videla som že je ok a že má svoj život a musí už niekam ísť.
Aby som stretnutie s duchom objasnila, počas hlbších NLP cvičení sa človek dostane do stavu rozšíreného vedomia, to znamená, že vníma aj veci, ktoré inak bežne nezachytí. V tomto stave sa akoby zrazu objavia nové myšlienky, či obrazy bez toho, aby človek o tom logicky rozmýšľal. Takto sa predo mnou zjavil priesvitný obraz, respektíve pocitové vnímanie ducha.
Hoci som pri tejto rozlúčke, resp. zoznámení plakala, prinieslo mi to veľkú úľavu. Odvtedy už vidím dušu môjho nenarodeného dieťaťa úplne inak. Jeho krátky pobyt na zemi splnil svoj účel. Bol to dar pre mňa, aby som mohla vidieť, ako by bol vyzeral môj život s bývalým manželom a dieťaťom a zároveň mi dal šancu zažiť niečo iné.
Po týždni mentálneho a fyzického detoxu som sa vrátila domov do Belgicka štíhla, plná energie, pripravená priniesť nový život na svet. Ďalší mesiac som bez problémov otehotnela. Mala som zdravé tehotenstvo, hoci nie som už najmladšia. Vynosila som bábo a porodila prirodzeným spôsobom. Keď som niekedy počas tehotenstva cítila strach či bude ok, použila som metódu vďačnosti. “Neviem koľko času máme, ale som vďačná za každý deň, čo sme spolu”. Pomohlo mi to ukľudniť sa. Veľmi sa z dcérky teším a prežívam naďalej vďačnosť za to, že mi bolo dopriate zažiť, čo to je byť mamou.
POSTUP NLP CVIČENIA NA SPRACOVANIE ŽIAĽU ZO STRATY
Upozornenie: NLP cvičenia sú mentálne cvičenia, ktoré pomáhajú zmeniť neefektívne kódovanie nejakého zážitku či programu v podvedomí. Pred začatím cvičenia je ideálne naladiť sa do meditatívneho stavu, tj. byt v kľude, pomaly zhlboka dýchať a zopár minút sa sústrediť na rôzne časti svojho tela. Cvičenie môžete vykonávať aj sami, ale pokiaľ je to pre vás príliš zložité, alebo sa prepadávate do ťaživých pocitov, v tom prípade je lepšie, ak vás cvičením sprevádza kvalifikovaný NLP kouč alebo terapeut.
Je možné, že sa vám budú v nasledujúcich dňoch snívať zvláštne sny alebo pocítite nezvyčajné pocity. Stáva sa to bežne pri hlbších cvičeniach, ide o takzvanú fázu integrácie, kedy sa vytvárajú nové mentálne dráhy v mozgu. Po pár dňoch to samé zvyčajne odznie. U každého môže integrácia prebiehať inak. Ak sa nedeje nič zvláštne, je to tiež ok, neznamená to, že cvičenie nefungovalo. Väčšina ľudí s integráciou nemá problém, avšak pokiaľ v tejto fáze situáciu z nejakého dôvodu psychicky nezvládate, treba sa obrátiť na kvalifikovaného terapeuta.
AKO SI V MOZGU KÓDUJEME ŽIAĽ
Väčšina ľudí, ktorí dlhodobo zápasia so žiaľom zo straty milovanej osoby, či v tomto prípade nenarodeného dieťaťa si v mozgu kóduje túto situáciu ako malý tmavý nehybný obrázok s depresívnym obsahom. Podobne ako ja som si predstavovala “malé umreté chudiatko bábätko”, ktoré leží niekde vo vzduchoprázdne. Taký obraz samozrejme evokuje smútok, prázdnotu a plač. Naopak ľudia, ktorí sa efektívne vysporiadali so stratou, si predstavujú pozitívny zážitok s danou osobou a pomyselne majú túto osobu stále blízko. Napríklad spomienka na starých rodičov väčšinu ľudí hreje pri srdci. V mozgu je to zväčša kódovane ako veľký farebný mierne vyblednutý obraz nejakej prijemnej aktivity so starými rodičmi.
Slovo “rozlúčka” nám spôsobuje bolesť, pretože to predstavuje oddelenie sa, vytvorenie vzdialenosti a prázdnoty. Preto miesto rozlúčky môžeme radšej rozmýšľať o vytvorení “sprítomnenia”, podobne ako príklad so starými rodičmi. S nenarodeným dieťaťom je to trochu zložitejšie, pretože nemáme priamo k dispozícii spoločný pozitívny zážitok. Musíme si ho teda mentálne vytvoriť. V tomto článku spomínam napríklad rozhovor pri sviečke na studni, kedy sa mi podarilo vytvoriť mentálne stretnutie.
Nasledujúci postup bol vytvorený manželmi Andreasovcami (Steve a Connirae) na spracovanie žiaľu zo straty milovanej osoby a je doplnený mojimi poznámkami k nenarodenému dieťaťu.
KROKY SPRACOVANIA ŽIAĽU PODĽA ANDREASOVCOV
- Určite si nejakú aktivitu, ktorú môžete použiť na prerušenie procesu v prípade, že vás priveľmi zasiahne smútok a plač. Napríklad ísť sa napiť.
- Strata. Spomeňte si na osobu za ktorou smútite. Myslite na to, čo bolo pre vás na danom vzťahu cenné, to čo si chcete v pamäti ponechať. (nie na depresívny obraz!!!). V prípade nenarodeného dieťaťa sa sústreďte sa na obsah vašeho sna o budúcnosti, keď ste dieťa čakali. Napríklad že držíte dieťa v náruči a ono sa na vás usmieva.
- Charakteristika obrazu straty (kódovanie mozgu). Odpovedzte si na tieto otázky: Kde vidíte, resp pociťujete tento obraz v priestore? Napr. vpravo hore alebo priamo pred sebou. Je obraz veľký, či malý? Svetlý či tmavý? Farebný alebo čiernobiely? Hýbu sa tam veci alebo je statický? Poznačte si tieto charakteristiky.
- Sprítomnenie. Spomeňte si na inú osobu, ktorá už s vami nie je, ale pociťuje jej prítomnosť, akoby tu bola s vami. Ako napríklad hore uvedený príklad so starými rodičmi.
- Charakteristika obrazu sprítomnenia (kódovanie mozgu). Odpovedzte si na tieto otázky: Kde vidíte, resp pociťujete tento obraz v priestore? Napr. vpravo hore alebo priamo pred sebou. Je obraz veľký, či malý? Svetlý či tmavý? Farebný alebo čiernobiely? Hýbu sa tam veci alebo je statický?
- Analýza kontrastov. Porovnajte v čom je charakteristika obrazov rôzna. Predovšetkým si všimnite polohu obrazu.
- Súhlas so zmenou kódovania. Opýtajte sa. Mám nejaké námietky voči tomu, aby sa môj obraz straty zmenil na podobný obrazu sprítomnenia? Ak nie sú žiadne námietky, môžete pokračovať. Keď sú námietky voči tomu aby ste prestali smútiť, treba si najprv vyriešiť tieto námietky (napr. s terapeutom) a potom môže proces pokračovať ďalej.
- Transformácia. Uplatnite charakteristiky zistené pri obraze sprítomnenia na obraz straty. Tj. zmeňte polohu obrazu podla toho kde ste videli / cítili obraz sprítomnenia, zmente tmavé farby na svetle, zväčšite obraz, nechajte nech sa veci rozhýbu ako video. Všimnite si, čo sa ešte na obraze mení. Ako sa cítite pri pohľade na transformovaný obraz? Je normálne, že v tomto bode majú ľudia pocit úľavy a zároveň jemné slzy dojatia ako pri znovu stretnutí. Pre istotu sa spýtajte, sú toto slzy straty alebo sú to slzy znovu stretnutia? Ak sú to stále slzy smútku, znamená to že niečo bolo opomenuté v predošlých krokoch a treba sa k tomu vrátiť.
- Identifikovanie hodnôt. Keď sa vám podarila transformácia, vžite sa do nového obrazu po transformácii a spýtajte sa, aké kvality či hodnoty sú na tomto zážitku hodnotné? Napríklad mne sa pri tomto cvičení ako hodnoty vynorili láska, tvorba niečoho nového, spojenie a podpora.
- Transformácia hodnôt na potenciálne zážitky. Opýtajte sa. Keby sa tieto kvality a hodnoty premietli v mojom živote do rôznych zážitkov, akú formu by mohli napríklad mať? V tomto bode zistíte, že to čo je pre vás veľmi cenné, môže znova prísť do vašeho života v inej podobe. Alternatívy by mali byt realistické a nie priveľmi špecifické.
- Umiestnenie potenciálnych zážitkov do budúcnosti. Pomyselne rozhodte potenciálne zážitky do budúcna ako nejaké svetielka, ktoré vás môžu v živote stretnúť.
Poznámka: Ak ste prišli o nenarodené dieťa a zároveň ste zažili traumatický šok, napríklad kvôli autonehode a pod., potom je nutné najprv spracovať traumaticky šok, a až následne použiť tento proces. Poradenstvu ohľadom traumatických situácii sa tiež venuje organizácia Modrý anjel.
Ak máte otázky k tomuto procesu, napíšte mi dole komentár a pokúsim sa Vám ich zodpovedať.
Potrebujete pomôcť s vašim problémom?
Kontaktujte ma na adrese info@michaelaray.com a dohodneme si úvodne zoznamovacie stretnutie, 15-30 min, ktore je zdarma. Stretnutie prebieha online alebo telefonicky.
Na základe zoznamovacieho sedenia sa rozhodnete, či je táto metóda pre vás vhodná a chcete začať v sukromnom koučingu / terapii.
